Sviatok Božieho milosrdenstva vyhlásil blahej pamäti pápež Ján Pavol II pre celú Cirkev 30.4.2000, keď súčasne vyhlásil za svätú sestru Faustínu Kowalskú, ktorej Pán Ježiš vyjavil mnohé tajomstvá Božieho milosrdenstva a šírenie úcty k nemu. Pán Ježiš jej okrem iného tiež prezradil tieto úžasné tajomstvá: „Povedz, že milosrdenstvo je najveľkolepejšou vlastnosťou Boha. Všetky diela mojich rúk sú korunované milosrdenstvom.“ (D 301)
„Moje milosrdenstvo je také veľké, že za celú večnosť ho nepochopí žiaden rozum, ľudský, ani anjelský. Všetko, čo jestvuje vyšlo zvnútra môjho milosrdenstva. Každá duša vo vzťahu ku mne bude po celú večnosť rozjímať o mojej láske a o mojom milosrdenstve.“ (D 699) „V každej duši konám dielo milosrdenstva.“ (D 723)
Úctu k Božiemu milosrdenstvu zahŕňa: úcta k Obrazu Božieho milosrdenstva, Sviatok Božieho milosrdenstva, Novéna k Božiemu milosrdenstvu, Korunka Božieho milosrdenstva, Hodina Božieho milosrdenstva, Šírenie úcty k Božiemu milosrdenstvu.

Obraz Božieho milosrdenstva

Jeho vznik je spojený s videním, ktoré mala s. Faustína v Plocku 22.2.1931, počas ktorého Pán Ježiš vyslovil želanie aby ho namaľovala a dolu dala nápis: JEŽIŠU, DÔVERUJEM V TEBA. Obraz znázorňuje zmŕtvychvstalého Krista. Z prebodnutého, na obraze neviditeľného srdca, vychádzajú 2 lúče: červený a svetlý. „Svetlý lúč predstavuje vodu, ktorá ospravedlňuje duše, červený lúč znamená krv, ktorá je životom duší. Tieto 2 lúče vyšli z hĺbky môjho milosrdenstva vtedy, keď moje zomierajúce srdce bolo kopijou prerazené na kríži.“ (D 299) „Tie lúče zakrývajú dušu pred hnevom môjho Otca.“ (D 299)
Obraz má plniť úlohu nádoby na čerpanie milostí a má byť znamením, ktoré pripomína veriacim potrebu dôvery v Boha a milosrdenstva voči blížnym. Uctievanie tohto obrazu je založené na dôverujúcej modlitbe, spojenej so skutkami milosrdenstva. Prisľúbenia: milosť vykúpenia, veľké pokroky na ceste ku kresťanskej dokonalosti, milosť šťastnej smrti, aj všetky iné milosti a časné dobrá, o ktoré ho budú milosrdní ľudia s dôverou prosiť.
„Sľubujem, že duša, ktorá bude uctievať tento obraz, nezahynie. Sľubujem jej víťazstvo nad nepriateľmi už tu na zemi, a zvlášť v hodine smrti ju budem chrániť ako svoju chválu.“ (D 48)

Sviatok Božieho milosrdenstva

Podľa priania Pána Ježiša sa má sláviť na 2. veľkonočnú nedeľu. Pán Ježiš povedal sestre Faustíne: „Dcéra moja, povedz, že Sviatok milosrdenstva vyšiel z môjho vnútra pre potešenie celého sveta.“(D 1517)
Prisľúbenia: úplné odpustky, kto pristúpi k sv. spovedi a sv. prijímaniu. Prípravou na sviatok má byť novénazačínajúca na Veľký piatok.

Korunka Božieho milosrdenstva

Túto modlitbu nadiktoval pán Ježiš sestre Faustíne vo Vilne v roku 1935. Slovo „nás“  označuje toho, kto sa korunku modlí, ale aj tých, za ktorých sa túžime, alebo máme modliť.Zvláštne prisľúbenia sa týkajú hodiny smrti: milosť šťastnej a pokojnej smrti. Môžu ich vyprosiť nielen tí, ktorí sa sami s dôverou a vytrvalo modlia túto korunku, ale aj zomierajúci, pri ktorých sa iní budú modliť jej slovami.Keď sa modlíme túto korunku, obetujeme Bohu Otcu „telo a krv, dušu i bož­stvo“Ježiša Krista na uprosenie za hriechy svoje, blízkych i celého sveta. Takto zjednotení s Ježišovou obetou sa odvolávame na tú lásku, ktorou Nebeský Otec obdaroval svojho Syna a v ňom všetkých ľudí.
V tejto modlitbe prosíme o „milosrdenstvo pre nás i celý svet“a zároveň napĺňame skutok milosrdenstva. Ak sa veriaci modlia s dôverou a splnia pod­mienky dobrej modlitby (pokora, vytrvalosť, úmysel zhodný s Božou vôľou), môžu očakávať splnenie Kristových prisľúbení, ktoré sa týkajú zvlášť hodiny smrti: milosť obrátenia a pokojnej smrti dosiahnu nielen osoby, ktoré odrie­kajú túto korunku, ale taktiež umierajúci, pri ktorých sa iní budú modliť jej slovami. „Keď sa pri zomierajúcom budú modliť túto korunku,“povedal Ježiš, „uzmieri sa Boží hnev a nepochopiteľné milosrdenstvo zaplaví dušu.“(D 811) Základné prisľúbenie znie:„Keď sa budú modliť túto korunku, rád im dám všetko, o čo ma budú prosiť(D 1541), (…), ak to bude v zhode s mojou vôľou.“(D 1731) Lebo všetko, čo nie je v zhode s Božou vôľou, nie je dobré pre člo­veka a zvlášť pre jeho večné šťastie.
„Keď sa modlíš túto korunku,“povedal na inom mieste Pán Ježiš, „pri­bližuješ ľudstvo ku mne.(D 929) Duše, ktoré sa budú modliť túto korunku, zahrnie moje milosrdenstvo v živote a zvlášť v hodine smrti.“(D 754)
„Kňazi“, povedal Ježiš, „ju budú podávať hriešnikom ako poslednú nádej. Hoci by bol hriešnik čo ako zatvrdilý, ak len raz vypovie túto korunku, dosiahne milosti z môjho nekonečného milosrdenstva.“ (D 687) Aspoň raz, ale v postoji zhodnom s obsahom modlitby, a predovšetkým s vierou, dôverou a v pokore, s úprimnou a hlbokou ľútosťou za hriechy.
Inokedy Ježiš povedal: „Ó, aké veľké milosti udelím dušiam, ktoré sa budú modliť túto korunku.“ (D 848)

Hodina Božieho milosrdenstva

V októbri 1937 v Krakove, v okolnostiach, o ktorých s. Faustína bližšie nehovorí, odporučil Pán Ježiš uctiť si hodi­nu svojej smrti: „Vždy, keď budeš počuť, že hodiny odbíjajú tretiu, ponor sa celá do môjho milosrdenstva, zvelebuj a oslavuj ho, vzývaj jeho všemohúcnosť pre celý svet a zvlášť pre úbohých hriešnikov, lebo v tejto chvíli bolo otvorené dokorán pre každú dušu.“(D 1572)
Pán Ježiš dosť presne určil aj spôsoby modlitby k tejto forme kultu Božieho milosrdenstva: „Ponor sa do modlitby tam, kde si, aspoň na krátku chvíľu.“(D 1572)
 „V tejto hodine,“prisľúbil Pán Ježiš,„vyprosíš všetko pre seba aj pre druhých. Je to hodina, v ktorej sa dostalo milosti celému svetu – mi­losrdenstvo zvíťazilo nad spravodlivosťou.“ (D 1572)
V prosbách v modlitbe hodiny Božiemu milosrdenstvasa treba odvolávať na cenu a zásluhy Ježišovho bolestného umučenia a obrátiť sa na Ježiša.

Šírenie úcty k Božiemu milosrdenstvu 

„Duše, ktoré šíria úctu k môjmu milosrdenstvu, budem ochraňovať po celý život ako láskavá matka svoje nemluvňa a v hodine smrti im nebudem sudcom, ale milosrdným Spasiteľom.“ (D 1075)
Zvláštne prisľúbenia sa týkajú aj kňazov, že ich slová pohnú srdcami, ku ktorým prehovoria:
„Všetkým dušiam, ktoré budú zvelebovať moje milosrdenstvo, šíriť jeho úctu a povzbudzovať iné duše k dôvere v moje milosrdenstvo: tieto duše v hodine smrti nazakúsia strach. Moje milosrdenstvo ich v tomto poslednom boji ochráni…“ (D 1540)
Slová Ježiša sestre Faustíne o sv. spovedi:
„Dcéra, keď pristupuješ k sv. spovedi, ktorá je  prameňom môjho milosrdenstva, vždy vplýva na tvoju dušu moja krv a voda, ktorá vyšla z môjho srdca, a zošľachťuje tvoju dušu. Vždy, keď prichádzaš na sv. spoveď, ponáraj sa celá do môjho milosrdenstva s veľkou dôverou, aby som mohol vyliať na tvoju dušu hojnosť svojich milostí. Keď prichádzaš na sv. spoveď, mysli na to, že v spovednici ja sám čakám na teba, len sa zakrývam kňazom, ale sám pôsobím v tvojej duši. Tu sa úbohá duša stretá s milosrdným Bohom. Povedz dušiam, že z tohto prameňa milosrdenstva môžu čerpať milosti jedine nádobou dôvery. Ak ich dôvera bude veľká, moja štedrosť bude bezhraničná. Pokorné duše zalievajú prúdy mojej milosti. Pyšní zostávajú vždy v biede a núdzi, lebo moja milosť sa odvracia od nich k pokorným dušiam.“ (D 1602)
„Píš, hovor o mojom milosrdenstve. Povedz dušiam, kde majú hľadať potechy – v tribunáli milosrdenstva tam sú najväčšie zázraky, ktoré sa ustavične opakujú. Aby sme ten zázrak nadobudli, netreba ísť na ďalekú púť ani vykonať nejaké vonkajšie obrady. Stačí pristúpiť s vierou k nohám môjho zástupcu, povedať mu o svojej biede a zázrak Božieho milosrdenstva sa prejaví v celej plnosti. Aj keby duša bola ako rozkladajúca sa mŕtvola a aj keby po ľudsky už nebolo pre ňu vzkriesenia a všetko bolo už stratené, nie je tak u Boha. Zázrak Božieho milosrdenstva vzkriesi dušu v celej plnosti. Ó, úbohí, ktorí nevyužívate tento zázrak Božieho milosrdenstva, nadar­mo budete volať, ale už bude neskoro. Kým je čas, nech sa utiekajú k prameňu môjho milosrdenstva, nech načierajú krv a vodu, ktorá pre nich vytryskla.“ (D 848)
Raz jej dal Ježiš poznať, keď ho prosila za iné duše, že je vždy pripravený udeľovať svoje milosti. Ale duše ich nechcú vždy prijať:
„Moje srdce je preplnené veľkým milosrdenstvom pre duše a zvlášť pre úbohých hriešnikov. Kiežby mohli pochopiť, že som pre ne najlepším otcom, že pre ne vytryskla z môjho srdca krv a voda ako z prameňa plného milo­srdenstva. Kvôli nim prebývam v tabernákulu, ako kráľ milosrdenstva túžim duše obdarovávať milosťami, ale nechcú ich prijať. Aspoň ty prichádzaj ku mne čo najčastejšie a vezmi si tie milosti, ktoré oni nechcú prijať. Tak potešíš moje srdce. Ó, aká veľká je ľahostajnosť duší za toľkú dobrotu, za toľko dôkazov lásky. Do môjho srdca preniká samá nevďačnosť. Duše, žijúce vo svete, na mňa zabúdajú: na všetko majú čas, len nie na to, aby prišli ku mne po milosti.“ (D 370)
Pán Ježiš prezradil, čo zadržuje doteraz Boží hnev a zachováva svet
„Vo svete žijú duše, ktoré ma úprimne milujú, v ich srdciach prebývam s rozkošou, aleje ich neveľa. Aj v kláštoroch sú také duše, ktoré napĺňajú moje srdce radosťou, sú v nich vtlačené moje črty, a preto Nebeský Otec hľadí na ne so zvláštnym zaľúbením. Oni budú obdivom pre anjelov aj ľudí. Je ich veľmi málo, chránia nás pred spravodlivosťou Nebes­kého Otca a vyprosujú milosrdenstvo pre svet. Láska a obeta týchto duší udržujú jestvovanie sveta.“ (D 367)
Pán Ježiš varuje ľudí pred svojou spravodlivosťou
„Duše hynú napriek môjmu trpkému umučeniu. Dávam im poslednú nádej na záchranu, to je sviatok môj­ho milosrdenstva. Ak nebudú zvelebovať moje milosrdenstvo, zahynú nave­ky. Tajomníčka môjho milosrdenstva, píš, hovor dušiam o mojom veľkom milosrdenstve, lebo strašný deň, deň mojej spravodlivosti, je blízko.“ (D 965)
„Dávam ľudstvu poslednú nádej na záchranu – to je utiekanie sa k môjmu milosrdenstvu.“ (D 998)
„Kým prídem ako spravodlivý sudca, najprv prídem ako kráľ milosrdenstva. Skôr ako nadíde deň  spravodlivosti, ľuďom bude dané znamenie na nebi. Zhasne všetko svetlo na nebi a bude veľká tma po celej zemi. Vtedy sa objaví na nebi znak kríža a z otvorov, kde boli prebité ruky a nohy Spasi­teľa, bude vychádzať veľké svetlo, ktoré bude po nejaký čas osvetľovať zem. Bude to krátko pred posledným dňom.“ (D 83)