Zosnulý bol na zemi členom Cirkvi a pokiaľ nedal za života najavo opačný postoj, má právo na kresťanský (cirkevný) pohreb.

Kresťanské pohrebné obrady vyjadrujú veľkonočný ráz kresťanskej smrti. Pohrebnými obradmi Cirkev vyprosuje zomrelým duchovnú pomoc a vzdáva úctu ich telu ako chrámu Ducha Svätého a súčasne pozostalým prináša útechu nádeje. Cirkev odporúča, aby sa zachovával nábožný zvyk telá zomrelých pochovávať do zeme; nezakazuje však kremáciu, pokiaľ nebola zvolená ako protest proti kresťanskému učeniu o vzkriesení (KKC 1176).

1. Pozostalí bez dlhého odkladania prídu osobne na faru nahlásiť pohreb.
2. Kontaktujú pani kostolníčku, ktorá im poskytne informácie o zvyklostiach pri pohreboch (zvonenie, modlenie, speváci, organista, miništranti, nesenie zástav, milodary…).
3. Následne je potrebné dohodnúť sa čo v najkrajšom čase s pohrebnou službou, ktorá zabezpečí všetky náležitosti týkajúce sa pochovania zosnulého.Najskorší termín pohrebu môže byť až po uplynutí 48 hodín od okamihu smrti.
4. Ak došlo k zmene dátumu a času predtým dohodnutom na farskom úrade, treba sa znovu telefonicky skontaktovať s farárom.
5. Pozostalí následne prídu  na faru  a  doplnia údaje o zomrelom. Je potrebné, aby priniesli List o prehliadke mŕtveho,  je to tlačivo vydané lekárom pri obhliadke zosnulého, potvrdené matričným úradom miesta, kde človek zomrel ( nie úmrtný list).  S farárom pozostalí prekonzultujú termín a čas pohrebnej sv. omše, pohrebného obradu a spôsob uloženia, či zosnulý bude pochovaný v rakve do zeme alebo bude po obrade prevezený na kremáciu.

Pohrebným obradom spravidla predchádza sv. omša v kostole. Obrady sa vykonávajú pred domom smútku na cintoríne. V prípade, že zosnulý bude po pohrebnej sv. omši prevezený na kremáciu, obrady sa môžu vykonať pred vchodom do kostola.

Sv. omša za zosnulého sa slúži v dohodnutom termíne, napr. 30.deň od smrti, 1.výročie a podobne.