Byť kresťanom znamená nasledovať Krista

Mladý človek potrebuje a hľadá vzory pre svoj život. Chce byť úspešný, chce niečo dosiahnuť, či byť hrdinom.
Preto sa zaujíma najmä o športovcov, spevákov, hercov a iných slávnych ľudí.
Aj sv. Ignác sa túžil presláviť ako rytier, byť hrdinom. Ale pri svojom ťažkom zranení, bol pripútaný na lôžko,
a aby mu prešiel čas pýtal si od švagrinej čítať nejaké romány na aké bol zvyknutý, lenže také knihy v tom dome nemali, preto mu dali jediné 2 knihy, čo mali: Život Krista a Zlatá legendu, čo boli životopisy svätých. Postupne ho veľmi zaujali a zistil, že jestvuje aj duchovné rytierstvo, ktoré je oveľa náročnejšie než telesné.
A hoci sa mu ešte vracali myšlienky na minulý rytiersky život, stále zreteľnejšie sa mu črtal nový ideál: vykonať v Božej službe také veľké a ťažké veci, ktoré vykonali svätí. To bol zrod rozhodnutia začať nový život.

Mnohí kresťania svoje povinnosti kresťana považujú za splnené tým, že boli pokrstení a sem tam sa ukážu v kostole. Lenže nasledovať Krista nie je čosi naviac, ale patrí k podstate kresťana.
Všetci, ktorí nesú meno kresťan, ktoré je odvodené od slova Kristus, znamená Kristov prívrženec,“Kristovec“,
jeho učeník a teda ten čo ho nasleduje.
Sme teda povinní nasledovať Krista, podobne ako učni majstra. Najdôležitejšie dôvody na to sú nasledovné:
Pretože len v ňom nájdeme spásu, lebo kresťanský život sa musí aj prejavovať. Lebo ho potrebujeme ako príklad a nakoniec on sám to od nás žiada: „Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja robil vám“(Jn13,15).
Pápež sv. Lev Veľký povedal: „Darmo nosíme meno kresťan, ak Krista nenasledujeme.“
Čo znamená nasledovať Krista?
Krista nasledovať neznamená pestovať nejaké skleníkové pobožnosti. Znamená to predovšetkým dôsledné kresťanstvo žité v každodennom živote.

Čo teda znamená nasledovať Krista?

Nasledovať Krista si vyžaduje:
Veriť v Ježiša Krista. Kresťan svoj život má zamerať celkom na Krista ako Božieho Syna, dôverovať mu, hlásiť sa k nemu aj keď to stoji obetu. Toto „áno“ Kristovi obsahuje v sebe zároveň aj úplné „nie“ ku všetkému, čo je proti Kristovi.

Byť celý život v spojení s Kristom. Od krstu sme sa nadprirodzene spojili s Kristom. Opravdivý kresťan toto spojenie bude považovať za najvyššie vyznamenanie a majetok a bude sa oň starať. Život v milosti božej bude v sebe rozvíjať prijímaním sviatostí, aby z neho čerpal silu.

Starať sa o kontakt s Kristom. Učeník, ktorý miluje svojho Učiteľa, nezdraví ho len príležitostne, ale vyhľadáva jeho blízkosť. Kresťan sa preto má rád modliť a čítať Sv. písmo, aby poznal čo mu hovorí jeho Učiteľ.

Brať si Krista za vzor. Neznamená ho mechanicky, otrocky kopírovať, ale normy Kristovho zmýšľania zaviesť do svojho života. K tomu povzbudzuje aj sv. Pavol v liste Flp. 2,5: „Zmýšľajte ako Kristus Ježiš.“

Spolupôsobiť na Kristovom poslaní. Kristus nevolal svojich učeníkov len na to, aby sa starali o svoju svätosť, ale aby sa starali o spásu sveta .Slovom a príkladom mali hlásať Krista a šíriť jeho kráľovstvo.

Neutekať pred Kristom. Kresťanstvo nie je nijakou poisťovňou, ani úradom pre skrášlenie svadby, či pohrebu. Spoločenstvo života, s Kristom vyžaduje svoje naplnenie nesením kríža, čím aj napodobňuje svojho Majstra.
„Kto chce ísť za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojim učeníkom. (Lk14,27).

Mať účasť na Kristovej sláve. Kristus nežiada od svojich učeníkov chorobný fanatizmus pre utrpenie. Vie o túžbe každého človeka po večnom živote a šťastí. Toto šťastie chce dať aj svojim verným v nepredstaviteľnej miere: „Kde som ja tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť toho poctí Otec.“(Jn12,26)

AKO NASLEDOVAŤ KRISTA?
Pre nasledovanie Krista ti každodenný život poskytuje mnoho príležitostí.

Hovor s Ježišom. Povedz mu že ho obdivuješ, že si mu vďačný za jeho priateľstvo, že sa mu túžiš priblížiť, polepšiť sa. Pýtaj sa ho denne čo máš robiť, pros ho o pomoc v modlitbe.

Postav sa vždy na jeho stranu. Všade, kde sa hovorí o otázke svetového názoru. Keď ide o rozhodnutia v súkromnom i verejnom živote. To si vyžaduje odvahu. Kto je totiž s Kristom, je iný, než dav, a preto riskuje posmech a odpor sveta.

Buď poslom Krista medzi ľuďmi. Mnohí Krista nepoznajú, lebo nechodia do kostola, nečítajú bibliu a o náboženstvo sa nezaujímajú. S tebou sa však stretávajú a práve v tebe a cez teba majú spoznať Krista a stretnúť sa s ním. Totiž v tvojom správaní, zmýšľaní, v tvojej opravdivosti a vernosti, radosti, láske.

Ponúkni Kristovi svoje služby. Ľudský strach ti nesmie byť prekážkou, aby si slúžil Kristovi: ako lektor pri čítaní v kostole, ako miništrant, pri apoštoláte, bratskej pomoci.
Kristovi slúžiš, ak získaš kamaráta pre návštevu kostola, pre náboženský záujem, alebo ho uchrániš od zlých vplyvov. A nemal by si odmietnuť Krista ani vtedy, ak ťa pozve ku kňazstvu alebo do rehole.

Ani jeden deň bez dobrého skutku. Nasledovať Krista neznamená len zamedzovať zlo, nekonať zlo, ale aj konať čím viacej dobra. Nemusí to byť nijaký hrdinský čin. Veď život sa skladá z maličkostí. Napr. to môže byť malá pozornosť, drobné ohľady, dobré slovo, malá pomoc.

Bez prijímania sviatostí to nejde. Eucharistia nie je sviatosť pre dokonalých, ale pre každého z nás, kto úprimne v spojení s Kristom chce naplniť svoj život. Kto to myslí s nasledovaním Krista vážne ,potrebuje k tomuto spôsobu života silu sviatostí.

Sme síce povinní nasledovať Krista, ale v slobode, nie na silu, preto nasledovanie treba skôr chápať ako pozvanie na plnohodnotný, zmysluplný život tu na zemi a prípravu na večný život v nebi.
Vieme že mnohí veľkí napr. umelci mali svojich žiakov, ktorí ich nielen obdivovali ale aj nasledovali a sa snažili napodobňovať, prevziať niečo z ich umenia a tiež považovali za veľkú česť, že boli ich žiakmi.
O čo väčšia česť je pre kresťana byť nasledovníkom Krista, ktorý ako povedal Benedikt XVI „nám nič neberie, ale všetko dáva!“
Nasledujme Krista ochotne a s radosťou. Pekne nás k tomu povzbudzuje vyznanie sv. Pavla apoštola v liste
Flp1,21.„Veď pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk!“