Modlitba a Mária

Ruženec Panny Márie, ktorý sa v 2.tisícročí postupne vyvíjal pod vplyvom Božieho Ducha, je modlitba, ktorú milovali mnohí svätí a odporúča ju aj Učiteľský úrad Cirkvi. Vo svojej jednoduchosti a hĺbke zostáva aj na úsvite 3.tisícročia dôležitou modlitbou, určenou na to, aby prinášala ovocie svätosti. Je ozvenou Máriinej modlitby, stále sa opakujúceho magnifikátu za dielo vykúpenia.
Vovádza do kontemplácie (sústredeného premýšľania, rozjímania) krásy Kristovej tváre a zakúšania hĺbky jeho lásky. Prostredníctvom ruženca získavajú veriaci množstvo milostí, ako keby ju prijímali priamo z rúk Vykupiteľovej matky. Ružencu prikladali veľký význam aj mnohí pápeži, ako napr. Lev XIII, Ján XXIII, Pavol VI.
K jeho modleniu neustále vyzýva aj Ján Pavol II, ktorý priznal, že ruženec mal dôležité miesto v jeho duchovnom živote už od mladosti a 2 týždne po zvolení za pápeža priznal: “Ruženec je moja najobľúbenejšia modlitba.“
Ružencové tajomstvá umožňujú vytvoriť živé spoločenstvo s Ježišom cez srdce jeho matky.
Sv.Otec si želá, aby v roku ruženca sa kládol osobitný dôraz na ruženec, ktorý vedie na osobné rozjímanie, na formovanie Božieho ľudu a novú evanjelizáciu. Ako už spresnil pápež Pavol VI. táto modlitba nielenže nie je v protiklade s liturgiou, ale ju dokonca podporuje, keďže do nej vynikajúco vovádza.
Ako uvádza aj apoštolský list Novo millennio ineunte pre výchovu k svätosti: „ Je potrebný kresťanský život vyznačujúci sa predovšetkým umením modlitby.“ Je ešte naliehavejšie ako doteraz, aby sa kresťanské spoločenstvá stali skutočnými školami modlitby.
Historické okolnosti dnes–potreba vyprosovať od Boha mier, pokoj a zachovanie zdravých rodín, robia toto oživenie ruženca ešte aktuálnejším.
Bolo by nemožné vymenovať nespočetný zástup svätých ,ktorí našli v ruženci pravú cestu k svätosti, stačí spomenúť Sv. Ľudovíta Máriu Grigniona, sv.Pátra Pia, bl.Bartola Longa.
V 1.kapitole -S Máriou kontemplovať Krista Sv. Otec objasňuje ako sa od P.Márie môžeme učiť rozjímať
o Kristovi.
Ešte nikdy sa nikto nevenoval kontemplácii Kristovej tváre tak verne ako Mária. Máriin pohľad na Ježiša bol naplnený úctou a obdivom. Mária žila so zrakom upretým na Krista, uchovávajúc si ako poklad každé jeho slovo.
Spomienky na Ježiša, vtlačené do jej srdca, ju sprevádzali vo všetkých životných situáciách a viedli ju k uvažovaniu nad rôznymi chvíľami jej života, keď stála pri svojom Synovi. Boli akýmsi ružencom, ktorý odriekala nepretržite počas svojho pozemského života.
Pri odriekaní ruženca sa kresťanské spoločenstvo spája s Máriinými spomienkami a jej kontemplatívnym pohľadom.
Ruženec si totiž svojou povahou vyžaduje pokojný spád v recitovaní, akúsi zahĺbenú zdĺhavosť, čo uľahčuje modliacemu rozjímať o tajomstvách Kristovho života a nazerať na ne akoby srdcom tej,čo bola Pánovi
zo všetkých najbližšia.
Kresťan ako učí sv.Pavol apoštol(1Sol5,17) – má sa neprestajne modliť. Prechádzať s Máriou cez jednotlivé tajomstvá ruženca je ako vstúpiť do Máriinej školy a naučiť sa „čítať“ Krista, preniknúť do jeho tajomstiev a pochopiť jeho odkaz. Spomedzi všetkých foriem zbožnosti, najviac zasväcuje a pripodobňuje našu dušu Pánovi uctievanie Márie. Nikde nevidno Ježišov život tak úzko prepojený s Máriiným životom ako v ruženci.
Ak Ježiš Prostredník je cestou našej modlitby, potom Mária nám túto cestu ukazuje. Ruženec je súčasne meditáciou i úpenlivou prosbou. Keď v ruženci úpenlivo prosíme Máriu modlí sa s nami a za nás.
Ďalej Sv.Otec rozoberá -2.Tajomstvá Krista-tajomstvá jeho matky
Ruženec je jednou z tradičných ciest kresťanskej modlitby, ktorú možno použiť na rozjímanie o Kristovej tvári.
Prvých päť desiatkov, radostné tajomstvá, je poznačených radosťou vyžarujúcou z udalosti Ježišovho vtelenia.
Meditovať o radostných tajomstvách značí vstúpiť do poslednej príčiny a najhlbšieho zmyslu kresťanskej radosti.
Predtým ako sa zameriame na Ježišove bolesti a utrpenie bolo vhodné doplniť niektoré zvlášť dôležité okamihy jeho verejného účinkovania. Tieto dopĺňa ruženec svetla. Každé z týchto tajomstiev je zjavením Božieho kráľovstva, ktoré je teraz prítomné v osobe samotného Ježiša.
Bolestné tajomstvá vedú veriaceho k tomu, aby stojac pod krížom s Máriou, znovu prežíval Ježišovu smrť; a aby spolu s jeho matkou prenikol do hĺbok Božej lásky k človeku a zažil jej životodarnú silu.
Rozjímaním o zmŕtvychvstalom Kristovi kresťania znovu objavujú dôvody svojej viery. Slávnostné tajomstvá tak živia vo veriacich nádej na eschatologický cieľ(večný život s Bohom),ku ktorému smerujú ako členovia Božieho ľudu putujúceho dejinami.
Okruhy meditácii, ktoré nám ponúka ruženec, zaiste nie sú vyčerpané, ale prebúdzajú v duši smäd po poznaní Krista. Ruženec chce slúžiť ľahšie sa otvoriť hlbšiemu a osobnejšiemu poznaniu Krista. Mohli by sme ho nazvať Máriinou cestou. Je to cesta podľa príkladu Panny z Nazaretu, ženy viery, ticha a pozorného počúvania.
Tajomstvá Krista sú v istom zmysle aj tajomstvami jeho matky-dokonca i vtedy, keď nie je do nich priamo zapojená, a to už pre samotnú skutočnosť, že z neho a pre neho žije.
Každý kto rozjíma o Kristovi a prechádza cez rôzne etapy jeho života, nemôže v ňom nespoznať aj pravdu o človeku. Možno povedať, že každé pozorne premeditované tajomstvo ruženca vrhá svetlo na tajomstvo človeka.
Ruženec naozaj „bije rytmom ľudského života“, dáva ho do súladu s „rytmom “Božieho života.
Modliť sa ruženec znamená zveriť naše starosti milosrdným Srdciam Ježiša a jeho Matky.
Ďalej Sv.Otec vysvetľuje ako sa pripodobniť Kristovi-v 3.kap.-Pre mňa žiť je Kristus
Ak sa niekto pozerá na opakovanie Zdravasov len povrchne, môže to zvádzať k považovaniu ruženca za nudnú modlitbu.
Správne je, keď na ruženec hľadíme ako na vyjadrenie lásky, ktorá sa neúnavne obracia na milovanú osobu,
a to prejavmi, ktoré sú síce navonok podobné, ale stále nové pre cit, ktorým sú naplnené. Jedna vec je jasná: ako sa opakovaním modlitby Zdravas Mária obraciame priamo na Máriu, s ňou a cez ňu smeruje toto vyjadrenie lásky v konečnom dôsledku k Ježišovi. Ruženec nám pomáha čoraz lepšie sa pripodobňovať Kristovi.
Odporúčania Sv.Otca ako sa modliť ruženec:
Sv.Otec odporúča predniesť jednotlivé tajomstvá a mať pri tom možnosť sústrediť sa na svätý obraz(ikonu),ktorý ich predstavuje, je ako otvoriť scénu, na ktorú zameriame svoju pozornosť. Je vhodné, keď prednesenie tajomstva nasleduje po prečítaní príslušnej pasáže zo Svätého písma, ktoré treba počúvať s presvedčením, že je to Božie slovo, vypovedané na dnešný deň a „pre mňa“.
Pri uvedení tajomstva nejde o pripomínanie si známej informácie, ale o to, aby sme umožnili hovoriť Bohu.
Pri spoločných a slávnostných príležitostiach môže byť slovo vhodne objasnené krátkym komentárom.
Prv ako prejdeme k hlasnej modlitbe po prednesení tajomstva, prečítaní Božieho slova je vhodné na primeraný čas sa zastaviť-zachovať ticho.
Po vypočutí tajomstva a sústredení sa na tajomstvo je prirodzené, že sa myseľ pozdvihne k Otcovi. Vo všetkých tajomstvách nás Ježiš vedie k Otcovi a chce voviesť do intímneho(blízkeho) vzťahu s Otcom, aby sme s ním mohli povedať : Abba Otče Opakovanie modlitby Zdravas Mária v ruženci nám dáva účasť na úžase Boha, je oslavou, údivom, uznaním najväčšieho zázraku v dejinách. Tak isto ako je naplnením Máriinho proroctva: „Hľa od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia. Chvályhodný zvyk je vkladať do každého Zdravasu tajomstvo, je to zároveň vyznanie viery a pomoc pri sústredení sa na meditáciu.
V druhej časti modlitby Zdravas zverujeme Máriinmu materinskému príhovoru naše životy a hodinu našej smrti.
Cieľovou páskou kresťanského rozjímania je trojičná doxológia-Sláva Otcu i Synu i D.Svätému, je vrcholom rozjímania a pri spoločnom recitovaní by sa mohla spievať. Je vhodné, aby sa každé tajomstvo zakončilo modlitbou zameranou na získanie špecifických duchovných plodov z meditácie o konkrétnom tajomstve.
Záverečná modlitba ruženca môže mať ako doteraz – rôzne formy.
V zrnkách ruženca možno vidieť aj viac než počítadlo zrniek, to že sa zbiehajú pri kríži, ktorý takto otvára i zakončuje modlitbu ruženca. Tak stredobodom života a modlitby veriacich je Kristus. Možno ho vnímať aj ako sladkú reťaz, ktorá nám pripomína náš vzťah k Bohu, nášmu Otcovi, alebo synovské puto, ktorým sa zjednocujeme s Máriou a spájame s Kristom. Tiež nám môže pripomínať aj puto spoločenstva a bratstva, ktoré nás všetkých spája v Kristovi. Je primerané po modlitbe ruženca pridať aj modlitbu Zdravas Kráľovná, alebo litánie Loretánske.
Sv.Otec odporúča modliť sa v štvrtok ruženec svetla a v sobotu radostný ruženec, ostatné ostávajú ako doteraz, ale je to usmernenie, ktoré nemá obmedziť slobodu pri osobnej a spoločnej modlitbe.
Záver Cirkev ružencu pripisovala vždy mimoriadnu silu a jeho spoločnému a vytrvalému odriekaniu zverovala tie najťažšie problémy. V časoch keď samotné kresťanstvo bolo v ohrození, sa sile ruženca pripisovalo pominutie nebezpečenstva a naša Ružencová Panna Mária bola oslavovaná ako sprostredkovateľka záchrany.
Sv. Otec zveruje sile tejto modlitby problém pokoja vo svete a otázku rodiny. Vyzýva modliť sa ruženec za deti a ešte skôr s deťmi, učiť ich už od malička, teda modliť sa v rodinách. Rodina, ktorá sa spolu modlí ,zostáva jednotná. Obracia sa nás všetkých s výzvou: s dôverou znovu vezmite do rúk ruženec!
Na záver končí slovami Bl.Bartola Longa: „Ó, Máriin posvätný ruženec, sladká reťaz, ktorá nás spája s Bohom, puto lásky, ktoré nás spája s anjelmi, veža spásy pred útokmi pekla, bezpečný prístav pri našom stroskotaní, nikdy ťa neopustíme. Budeš našou posilou v hodine smrti. Tebe bude patriť náš posledný bozk života, ktorý zhasína. A posledným výdychom našich pier bude tvoje sladké meno, ó, Kráľovná pompejského ruženca ,ó, naša najdrahšia Matka, ó, Útočisko hriešnikov, ó, najväčšia útecha trpiacich. Nech si všade požehnaná, dnes a naveky, na zemi i v nebi.“