Sviatosť pokánia
V človekovi nový Boží život, ktorý získal v krste môže zoslabnúť, ba môže ho aj celkom stratiť ťažkým hriechom!
Vo sviatosti pokánia človek dostáva odpustenie od Božieho milosrdenstva a zároveň sa zmieruje s Cirkvou.
Sviatosť pokánia má aj iné názvy: Sviatosť obrátenia, Svätá spoveď, Sviatosť odpustenia, Sviatosť zmierenia.
Sviatosť pokánia je preto potrebná, lebo krst neodstránil krehkosť a slabosť ľudskej prirodzenosti, ani náklonnosť na hriech.
Kristova výzva na obrátenie: „Kajajte sa a verte evanjeliu!“ (Mk 1,15) neprestáva zaznievať v živote kresťanov.
Každodenné pokánie posilňuje Eucharistia, čítanie zo Svätého písma, modlitba, úprimné úkony nábožnosti. V kajúcej praxi Cirkvi sú významnými aj kajúce obdobia a dni – a to pôstne obdobie a každý piatok na pamiatku Pánovej smrti. Dynamiku obrátenia a pokánia vynikajúco opísal Pán Ježiš v podobenstve o Márnotratnom synovi(Lk15,11-24), ktorého stredobodom je milosrdný otec: očarenie klamlivou slobodou; opustenie otcovského domu krajná bieda v ktorej sa syn nájde, keď premárnil svoj majetok; hlboké poníženie, keď sa vidí donútený pásť svine a ešte horšie, keď túži nasýtiť sa strukmi, čo žrali svine… uvažovanie nad tým, čo stratil; ľútosť a rozhodnutie priznať pred otcom svoju vinu; návrat; veľkodušné otcovo prijatie, otcova radosť; krásne šaty, prsteň, slávnostná hostina – sú symbolmi tohto nového, čistého, dôstojného a radostného života človeka, ktorý sa vracia k Bohu a do lona svojej rodiny, ktorou je Cirkev.
Forma vykonávania sv.pokánia prešla v priebehu storočí mnohými zmenami. Dnešná forma, ktorú zaviedli írski misionári v 7.storočí sa v hlavných črtách používa dodnes.
Napriek týmto zmenám možno v slávení tejto sviatosti rozoznať tú istú základnú štruktúru, obsahujúcu 2 základné prvky: Na jednej strane sú to úkony človeka-ľútosť, vyznanie hriechov a zadosťučinenie. Na druhej strane pôsobenie Boha službou Cirkvi, ktorá prostredníctvom biskupa a jeho kňazov udeľuje v mene J. Krista odpustenie hriechov a určuje spôsob zadosťučinenia.
Sviatosť pokánia má 5 častí:
- Spytovanie svedomia
- Ľútosť
- Predsavzatie
- Vyznanie hriechov
- Zadosťučinenie.
1.Spytovanie svedomia
Spytovať svedomie-znamená rozmýšľať aké hriechy sme spáchali.
Prípravu na sv.spoveď začneme tým, že sa rozpamätáme kedy a ako sme sa naposledy spovedali a či sme vykonali pokánie. Potom modlitbou poprosíme D.Svätého, aby nám pomohol rozpamätať sa na hriechy a začneme si spytovať svedomie podľa spovedného zrkadla(napr. – môj vzťah k Bohu, môj vzťah k blížnemu, môj vzťah k sebe alebo – podľa desatora, pätora cirk.prikázaní, sedem hlavných hriechov, deväť cudzích hriechov…)
2.Ľútosť
Po spytovaní svedomia si vzbudíme ľútosť nad spáchanými hriechmi.
Ľútosť je bolesť duše nad spáchanými hriechmi a ich zavrhnutie s predsavzatím viac nehrešiť.
3.Predsavzatie
Je pevné a úprimné rozhodnutie, že sa v budúcnosti chceme chrániť hriechu.
Kedy mám silné predsavzatie? Keď sa úprimne rozhodnem,že:1.ťažký hriech nikdy viac nespácham 2.budem sa chrániť aj všedných hriechov 3.Budem sa vyhýbať aj príležitosti k hriechu 4. spôsobenú škodu nahradím.
4.Vyznanie hriechov
Vyznanie hriechov kňazovi tvorí podstatnú časť sviatosti pokánia.
Úplne sa máme vyspovedať zo svojich všetkých smrteľných hriechov(druh),na ktoré sa pamätáme a musíme povedať aj počet, koľko ráz sme ich spáchali! Keď nevieme určiť presný počet ťažkých hriechov povieme aspoň približný. A musíme vyznať aj okolnosti, ktoré menia povahu hriechu(pričom mená spoluvinníkov sa nemajú hovoriť).Ak zabudneme povedať ťažký hriech povieme ho pri najbližšej sv.spovedi. Ak by niekto zatajil ťažký hriech, spoveď je neplatná, spácha svätokrádež a musí pri najbližšej sv. spovedi to povedať, príp. aj koľkokrát bol na sv. prijímaní a zopakovať celú neplatnú spoveď!
5.Zadosťučinenie
Zadosťučinenie je vykonanie toho, čo nám kňaz pri sv. spovedi uložil za spáchané hriechy.
Kňaz nám preto ukladá určité úkony, aby nám Boh odpustil aspoň časť trestov za hriechy a aby nám to pomohlo polepšiť sa. Ak by nám kňaz uložil niečo, čo nemôžeme vykonať treba ho požiadať o iné zadosťučinenie.
Keby niekto mal pri spovedi úmysel, že zadosťučinenie nevykoná spoveď je neplatná!
Keby niekto nevykonal zadosťučinenie, ale pri rozhrešení mal úmysel ho vykonať, spoveď je platná,ale kajúcnik sa dopúšťa hriechu a zbavuje mnohých Božích milostí. Skutok pokánia má kajúcnik vykonať čo najskôr.
Skutok pokánia(zadosťučinenie) môže byť: modlitba, milodar, skutky milosrdenstva, dobrovoľné odriekania, obety, trpezlivé prijímanie kríža. atď. Mnohé hriechy spôsobujú škodu blížnemu a je potrebné urobiť všetko, čo je možné, aby sa škoda napravila(napr. vrátiť ukradnuté veci, napraviť dobré meno toho, koho sme osočovali, odčiniť urážky)
ÚČINKY SVIATOSTI POKÁNIA
– Navracia nám Božiu milosť posväcujúcu a spája nás s Bohom.
– Odpúšťa hriechy a večný trest.
– Zmieruje nás aj s Cirkvou(lebo hriech oslabuje alebo pretŕha bratské spoločenstvo).
– Má oživujúci účinok na život Cirkvi(ktorá trpela pre hriech jedného zo svojich členov)posilňuje
výmenu duchovných dobier.
– Privádza milosť uzdravenia a útechu určenú na zmierenie následkov hriechu v duši.
– Utíšenie zlých dispozícií, ktoré zapríčinil hriech.
– Posilnenie duše proti novým pokušeniam.
– Čiastočné odpustenie časných trestov za spáchané, ale už odpustené hriechy.
Kňaz, ktorý vysluhuje sviatosť pokánia je znakom a nástrojom milosrdnej Božej lásky voči hriešnikovi. Spovedník nie je pánom, ale služobníkom Božieho odpustenia.
Individuálna a úplná sv. spoveď a rozhrešenie ostávajú jediným a riadnym spôsobom, ktorým sa veriaci zmierujú s Bohom.
ODPUSTKY
Odpustky sú odpustenie časných trestov(nie hriechov) za spáchané hriechy, ktorých vina bola už vo sv. spovedi odpustená. Cirkev ich udeľuje z pokladu Cirkvi, ktorý tvorí nadmerné zadosťučinenie J. Krista, P.Márie a svätých. Odpustky rozlišujeme na úplné(odpustenie všetkých časných trestov)a čiastočné(odpustenie časti časných trestov) Každý veriaci môže získať odpustky buď pre seba alebo pre duše v očistci.
Pre získanie odpustkov Cirkev predpisuje splniť určité podmienky.