Nájsť Boha a dovoliť Bohu nájsť nás
Nájsť Boha pre sv. Ignáca a jeho priateľov často znamenalo všimnúť si, kde v ich živote Boh zaúčinkoval.
Boha si môžeme všimnúť nielen v mimoriadnych okamihoch, ale aj v udalostiach bežného každodenného života, v ktorých Božiu prítomnosť často prehliadame.
Boh nás deň čo deň pozýva stretnúť sa s nadprirodzenom. No treba si to všimnúť.
Ak sa začneme všímavo pozerať vôkol seba a pripustíme si šancu veriť v Boha, ľahko zbadáme vo svojom živote Božie pôsobenie.
Možno si poviete no dobre, ale ako to urobiť?
Pomôže nám k tomu cesta, ktorú sv. Ignác nazval “spytovanie svedomia.“
Vykonáva sa raz denne (zvyčajne pred spaním), alebo dvakrát (napoludnie a večer). Postup je takýto:
Prvý krok
Ako pri každej modlitbe pripravíme sa prosbou o Božiu milosť. Tu Boha vedome pozývame, aby bol s nami a pripomíname si Božiu prítomnosť.
Tradičným prvým krokom je vďačnosť. Pripomíname si dobré veci, ktoré sa nám počas dňa stali a ďakujeme za všetky „dary“. Je to druh modlitby, spôsob ako byť s Bohom. Ignác chápal „dary“ v tom najširšom možnom zmysle slova. Sem by sme mohli zaradiť napríklad: Dobré správy, chvíľku nežnosti s manželkou, dokončenie dôležitého projektu v práci, atď.
Ale tiež menej zrejmé veci- záblesk slnečného svetla uprostred zamračeného dňa, chuť dobrého jedla, uspokojenie zo spoločného večera s deťmi.
Treba si ich vyvolať z pamäte a „vychutnať“ akoby boli dobrým jedlom. Zastavíme sa, aby sme sa tešili z toho, čo sa stalo.
Objavenie skrytých radostí dňa prehlbuje našu vďačnosť Bohu.
Druhý krok
Druhým krokom spytovania svedomia je prosba o milosť „spoznať svoje hriechy“, vidieť, kde sme sa v najhlbšej časti samého seba, časti, ktorá nás volá k Bohu, otočili chrbtom.
Kde sme konali proti zdravému rozumu, proti Božiemu hlasu v nás, proti Božej iskre v našom vnútri.
Uvažovanie o vlastnej hriešnosti znie ako nezdravý výhonok stereotypného katolíckeho dôrazu na vinu. Lenže vina sa v súčasnosti podceňuje.
Hlas svedomia, ktorý nám hovorí, že sme urobili niečo zlé a pobáda nás, aby sme to napravili, je hlasom, ktorý nám môže pomôcť stať sa láskavejšími a tým šťastnejšími ľuďmi.
Viac si tiež uvedomujeme, čím zraňujeme iných, a pomáha nám zbaviť sa toho, čo iným bráni milovať nás.
Všetci musíme zápasiť s hriechom, všetci sa musíme usilovať dosiahnuť odpustenie zo strany Boha i ľudí. Ale všetci sme stále objektom Božej lásky. Väčšej, akú si vieme predstaviť ako naznačuje Ježišovo podobenstvo o Márnotratnom synovi.
Pocit viny je prostriedkom k cieľu, nie koncom príbehu. Vedomie vlastnej hriešnosti je dôležité pre duchovný rast!
Tretí krok
Zvyčajne tretí bod spytovania „prehľad dňa“, je srdcom modlitby. V podstate sa pýtame: „Čo sa dnes stalo?“ Predstavme si to ako film v našej hlave. Stlačme tlačidlo Štart a premietnime si deň od začiatku ranného vstávania až po prípravu do postele večer.
Sledujme z čoho sme boli šťastní, z čoho nervózni, čo nás miatlo a čo nám pomáhalo viac milovať. Spomínajme si na všetko: obrazy, zvuky, pocity, chute, rozhovory, myšlienky, slová, skutky. Každý moment ponúka pohľad na to, kde sa v našom dni nachádzal Boh. Možno si poviete: „Veď viem čo sa dnes stalo!“ Ale bez svedomitého spytovania svedomia by nám toho veľa mohlo ujsť. Ako píše Margaret Silfová v knihe Inner Compass (Vnútorný kompas): „Rýchlo zistíš, že začínaš vyhľadávať Božiu prítomnosť a jeho pôsobenie na miestach, na ktorých by ťa predtým ani vo sne nenapadlo hľadať.“
Štvrtý krok
Štvrtým krokom spytovania svedomia je prosiť Boha o odpustenieza čokoľvek hriešne, čo sme počas dňa urobili. Môže vyústiť do potreby pristúpiť k sviatosti zmierenia, ak sme sa dopustili ťažkého hriechu. Môže sa tiež dostaviť túžba požiadať o odpustenie osobu, ktorú sme zranili.
Piaty krok
Nakoniec, v poslednom piatom kroku spytovania svedomia prosímeo milosť, aby nám Boh pomáhal počas nasledujúceho dňa. Zakončiť ho môžeme ľubovoľnou modlitbou, sv.Ignác navrhuje Otčenáš.
Spytovanie svedomia nám pomáha vidieť Boha v retrospektíve.
Páter Kolvenbach povedal: „Nejde ani tak o to hľadať Boha, ako skôr umožniť mu dať sa spozorovať vo všetkých životných situáciách, ktorými on neprestáva prechádzať a v ktorých sa necháva spoznať, až keď už prešiel.“
Niekedy nám spytovanie svedomia dokáže odpovedať na otázku: „ Prečo Boh nevypočuje moju modlitbu?“
Spytovanie svedomia nám pomáha všimnúť si, že Boh často pracuje postupne.
Nachádzať Boha vo všetkých veciach znamená tiež nachádzať Boha vo všetkých ľuďoch.
Spytovanie svedomia sa rovnako môže použiť na kontemplovanie(uvedomovanie si) Božej prítomnosti v dlhších časových obdobiach.
Spytovanie svedomia nám pomáha „uvedomiť si“ Božiu prítomnosť.
Hľadať, kde Boh v podobe „krásnych včerajškov“ už pôsobil v našich životoch, je podľa mňa dôležitejšie a účinnejšie ako všetky dôkazy o Božej existencii. S tým vedomím začneme Božiu prítomnosť vo svojom dni vnímať čoraz viac.
Indický jezuita Antony de Mello v knihe Spev vtáka má aj toto podobenstvo o uvedomovaní si Boha. Volá sa Malá rybka:
„Prepáčte mi,“ povedala jedna morská ryba druhej, „ste staršia a skúsenejšia ako ja. Zaiste mi budete vedieť pomôcť. Povedzte mi, prosím, kde môžem nájsť to,čo sa nazýva oceánom? Všade som už hľadala, ale bezvýsledne. „Oceán je miesto, kde teraz plávaš,“ odpovedala staršia ryba. „Toto?“ To je predsa iba voda… A ja hľadám oceán,“ odvetila rozčarovaná mladá ryba a odplávala hľadať niekde inde. Prestaň hľadať malá rybka,“ hovorí de Mello. „Niet čo hľadať. Musíš iba… otvoriť oči a hľadieť.“
Zdroj: spracované podľa knihy Jezuitský návod takmer na všetko